Absurdnosti ateistickej viery

Ateistická viera postavená na viere vo všemocnú hmotu obnáša množstvo absurdností. Tento článok sa snaží poukázať aspoň na niektoré z nich. Keďže hovoríme o ateistickej „viere“, pričom tomuto označeniu sa ateisti mnohokrát bránia, pre začiatok krátke vysvetlenie tohto slovného spojenia.

Charakteristickým znakom ateistickej viery je to, že čokoľvek, aj pre nás nevysvetliteľné, vysvetľujú ateisti vierou v materialistický pôvod alebo vierou, že sa aj nepochopiteľné javy a veci raz materialisticky vysvetlia. Samozrejme bez potreby Božieho zásahu, a to i vtedy, keď Boh v určitom momente (Slnečný zázrak vo Fatime predpovedaný na konkrétny čas malými deťmi, Eucharistický zázrak v Lanciane, Stigmy pátra Pia, Obraz na Turínskom plátne vytvorený nevysvetleným žiarením,…) nemusel porušiť zákony platné vo vesmíre. Čokoľvek čo by pôsobilo aj nadprirodzeným dojmom, respektíve intervenciou Boha do fungovania sveta, vysvetľuje ateista vierou, že sa jedná len o produkt hmoty a hmotných zákonov.

Bez zásahu napríklad Boha alebo nejakého zásahu mimo nám známy vesmír, nemáme vysvetlenie pre vznik živého z neživého alebo pre vznik DNA.

Z ateizmu pridŕžajúceho sa determinizmu vyplýva, že všetko čo okolo nás vidíme je výsledkom sledu príčin vo vesmíre častíc. Teda aj napríklad vznik živého z neživého je výsledkom sledu príčin vo vesmíre častíc a podobne aj vznik DNA a takisto aj niekoľkoročné stigmy Pátra Pia a ich zhojenie pred koncom jeho života sú výsledkom sledu príčin vo vesmíre častíc. V prípade týchto javov nemajú ateisti dôkaz, že k tomu postačoval sled príčin vo vesmíre častíc, ale sú o tom presvedčení. A presvedčenie bez dôkazu sa volá viera, v tomto prípade viera vo všemocnú hmotu.

Absurdnosť číslo 1. – Materializmus:
Z materializmu vyplýva, že všetko vo vesmíre je len hmota a energia a nič mimo týchto skutočností neexistuje. Každá vec aj každá osoba je teda len bezvýznamný kus hmoty, vrátane našich blízkych. Hmota bez hlbšej hodnoty. Ľudská túžba, dávať určitej hmote väčší význam, je tu vedľajšia a iracionálna. Všetko je totiž len produktom náhodných procesov, bez hlbšieho zmyslu. Z týchto náhodných procesov vznikajú rôzne zhluky hmoty.

I vtedy, keď napríklad môžem s nejakým takým zhlukom hmoty napríklad komunikovať, stále sa jedná len o zhluk hmoty, ktorý sa zásadne nelíši vo svojej hodnote od skaly, opice, prasaťa alebo počítača so softvérom s umelou inteligenciou. Preskupenie bezduchých atómov zo skaly, plynu a kvapaliny do zhluku atómov tvoriacich človeka, zostáva stále bezduchým a bezvýznamným zhlukom atómov. Napokon z tejto skutočnosti vyplýva perverzná povaha ateizmu, keďže aj každý človek je len bezvýznamný kus hmoty a s kusom hmoty si môžem robiť čo sa mi zachce.

Absurdnosť číslo 2. – Determinizmus:
Ateizmus sa prikláňa k determinizmu. To znamená, že všetko vo vesmíre je determinované. Keďže nemáme podľa ateizmu slobodnú vôľu, každé naše rozhodnutie je predurčené všetkým možným, čo tomu predchádza a nijako našu reakciu na to nevieme ovplyvniť. Teda, ani konanie a uvažovanie našich blízkych nie je ich osobným slobodným rozhodnutím, ale je to len nevyhnutný proces, za ktorý nie sú zodpovední a nevedia ho nijako ovplyvniť.

Na základe determinizmu, ani masový vrah alebo vojaci, ktorí znásilnia tisíce žien, nie sú zodpovední za svoje konanie, ktoré bolo jednoducho determinované a sú teda nevinní. Nespravili nič nemorálne, lebo sa nevedia rozhodnúť pre nemorálne konanie. Dá sa povedať, že prakticky sa to u človeka nelíši od padajúcej skaly, ktorá spadne kvôli zemetraseniu. Je absurdné predstavovať si, že naše vzťahy majú hlbší rozmer, keď všetko je vlastne zautomatizované, ako na úrovni nemysliacich robotov. Je to ako v prípade softvéru, ktorý funguje len na základe vstupov, ktoré má k dispozícii a postupnosti krokov, ktoré ho tvoria.

Absurdnosť číslo 3. – Absencia morálky:
Ak Boh nie je, všetko je dovolené, pretože neexistuje ani univerzálna nesubjektívna morálka. Len výmysly tváriace sa ako morálka. Ak neexistujú nadsubjektívne morálne pravidlá dané od Boha, potom všetko je len o výmysloch a dohode jednotlivcov a skupín.

Výsledkom je, že akákoľvek morálka, na ktorej sa dohodne spoločnosť alebo skupina ľudí, ako napríklad morálne pravidlá Adolfa Hitlera a jeho národných socialistov alebo morálka kanibalov, prípadne morálka pedofilov a sexuálnych agresorov, nie je o nič menej hodnotná, než akákoľvek iná subjektívna vymyslená množina morálnych pravidiel. Ak by to niektorý ateista nebol v krátkej dobe schopný pochopiť, stačí ho odkázať na determinizmus, ktorý je posledným a najúčinnejším klincom do rakvy ilúzie o ateistickej morálke.

Absurdnosť číslo 4. – (Ne)Zmysel života:
Z predchádzajúcich bodov jasne vyplýva, že z ateistického pohľadu žiaden zmysel života nie je. Jedná sa spravidla len o iracionálne plátanie, kvôli túžbe nežiť absurdný a prázdny život, ktorý je napokon i tak len smiešnym zábleskom vo večnosti časopriestoru.

V kombinácii so skutočnosťou dennodennej námahy a utrpenia, ktoré v tomto svete zažívame, dochádza nejeden ateista prirodzene k presvedčeniu o neznesiteľnosti existencie. Z pohľadu ateizmu sa svet nedá objasniť ako účelný, zmysluplný a do seba zapadajúci.

Pravdepodobnejší koncept

Ateizmus je teda viera smerujúca človeka k beznádeji a barbarstvu bez morálky. Našťastie, zmŕtvychvstanie Ježiša Krista ukazuje, že pravdepodobnejší je v tomto svete celkom iný koncept. Práve Kristovo zmŕtvychvstanie je kľúčovým momentom dokazujúcim pravdivosť kresťanstva.

Kristovo zmŕtvychvstanie je potvrdené ochotou podstúpiť mučenícku smrť všetkými Kristovými apoštolmi (len Ján zomrel prirodzenou smrťou v zajatí). A Kristovo zmŕtvychvstanie je potvrdzované i dnes Turínskym plátnom. Turínske plátno totiž na základe vedeckých výskumov nemá komu inému patriť, okrem Krista. Boh prišiel, aby svet spasil a vyslobodil nás z otroctva hriechu a beznádeje. Pre večný život v láske s Ním.

Tento Boží plán tiež vysvetľuje, prečo tu sme a prečo je tu tento svet. Pritom, ak by nebol Boh, malo by tu byt nič. Navzdory tomu je tu grandiózny vesmír s inteligentnými bytosťami, tvorenými zložitou DNA nesúcou znaky veľkolepej inteligencie, čo je mimochodom ďalšia absurdnosť ateizmu.