Apologetika: Z Amoris laetitia nevyplýva zmena v učení o prístupe k Eucharistii

Posynodálna apoštolská exhortácia svätého otca Františka Amoris laetitia bola vydaná v roku 2016. V roku 2023 sa v Plzeňskej diecéze v Českej republike, rozhodli otvoriť priestor pre rozlišovanie možnosti prijímania sviatostí manželmi žijúcimi v novom neregulérnom zväzku. Toto rozhodnutie rozvírilo záujem o túto problematiku aj u nás na Slovensku.

Traja kardináli (Burke, Meisner a Cafarra) už v roku 2016 predložili pápežovi 5 pochybností (tzv. dubia) a žiadali ho, aby z pozície úradu nástupcu apoštola Petra vydal ich objasnenie. Výklady biskupov miestnych Cirkví sa ukazovali a vykladali ako nejednotné. Dnes sa len ďalej potvrdzuje, že mali pravdu a Amoris laetitia čelí rôznym interpretáciám.

Keď bol vikár Plzeňskej diecézy Petr Hruška požiadaný o uvedenie konkrétneho príkladu, na ktorý sa môže vzťahovať povolenie prijímania Eucharistie pre ľudí žijúcich v nesviatostnom vzťahu, jeho odpoveď bola viac krát vyhýbavá a príklad nebol ochotný uviesť. Podľa jeho slov: „Na rozdíl od jakési modelové kazuistiky, po které voláte, jde v procesu rozlišování o reálný život ve vší jeho komplexnosti, kterou žádná kazuistika nemůže zachytit. Proto ji nebudu používat ani zde. Hezký den.“

NEDOSTATOČNE JASNÉ VETY V SKUTOČNOSTI NEMENIACE UČENIE

Cirkevné magistérium v skutočnosti nijako nerozširuje možnosti pristupovania k Eucharistii, ani v poslednom období. Vety venované rozvedeným v Amoris laetitia, nijako nemenia učenie o pristupovaní k Eucharistii v milosti posväcujúcej. Zo žiadnej vety zmena v prístupe k Eucharistii nevyplýva. Stále platí, že Eucharistiu možno prijímať bez zotrvávania v ťažkom hriechu. To znamená, že osoby zotrvávajúce v cudzoložstve sa naďalej samy vylučujú z možnosti prijímať Eucharistiu.

Amoris laetitia nič nemení ani v nasledujúcom prípade – Manželka sa rozviedla a odišla od svojho manžela, s ktorým bola sviatostne zosobášená. Začala žiť v cudzoložstve v nesviatostnom zväzku s iným mužom. Narodilo sa im 5 detí. Následne u nej došlo k určitému prehodnoteniu doterajšieho života. Rozhodla sa, že by chcela pristupovať k Sviatosti Eucharistie. Muž sa jej však vyhrážal, že ju aj deti opustí, ak s ním prestane sexuálne žiť. Pre kvázi „dobro“ detí s ním zostane naďalej žiť aj sexuálne. Domáha sa pristupovania k Eucharistii, lebo tvrdí, že ona takto žiť nechce, ale pre dobro detí zostáva v tomto vzťahu.
V skutočnosti prax ukazuje aké vysoko toxické sú vzťahy, kde sa dáva deťom príklad nerešpektovania Boha a jeho prikázaní. Výsledkom spravidla býva život detí, ktoré sú od Boha ešte viac vzdialené ako ich rodičia a majú ešte dysfunkčnejšie vzťahy.

Aj v takomto vzťahu je potrebné buď žiť čisto (ako brat so sestrou) alebo vzťah ukončiť. Samozrejme následkom na hriechu postavenom vzťahu sa nedá vyhnúť žiadnym spôsobom.

Niektorí sa v tejto veci pokúšajú operovať otázkou svedomia. Ale ani v Katechizme Katolíckej cirkvi, ani v iných dokumentoch Cirkvi, nenájdete bod, kde by slabé svedomie dovoľovalo v prípade vedomého a dobrovoľného páchania ťažkého hriechu, pristupovanie k Eucharistii.

AKO MOŽNO V NESVIATOSTNOM VZŤAHU PARTICIPOVAŤ NA ŽIVOTE CIRKVI

Pastorácia rozvedených je v Cirkvi rozvíjaná dlhodobo. Týka sa aj ľudí žijúcich v nesviatostných vzťahoch. Dôvod prečo rozvedení a znovuzosobášení nemôžu pristupovať k Eucharistii je dosť jednoduchý. Po civilnom rozvode je ich sviatostné manželstvo naďalej platné, a teda keď žijú intímnym životom v civilnom manželstve s iným partnerom, ťažko sa previňujú proti sviatostnému manželstvu. Všetky sviatosti môžu prijať v nebezpečenstve smrti. Iný prípad možnosti pristupovať k sviatostiam je, keď sa trvalo zrieknu intímneho života (budú žiť ako brat a sestra) a požiadajú svojho diecézneho biskupa o dovolenie pristupovať k sviatostiam. Tretia možnosť je, keď zanikne ich sviatostné manželstvo či už smrťou manželského partnera alebo rozhodnutím príslušného diecézneho cirkevného súdu o jeho nulite. Vtedy môže katolík uzatvoriť sviatostné manželstvo za obvyklých podmienok.

TOLERANCIA VOČI JEDNÉMU ŤAŽKÉMU HRIECHU ALEBO VOČI VŠETKÝM?

Ak by sviatosť Eucharistie mohli dostávať bez problémov cudzoložníci, mohli ju dostávať napríklad aj SS-áci v koncetračných táboroch, ktorí si robili čiarky za každého splyneného Žida. Mohli sa pilátovsky odvolávať napríklad na to, že boli k svojim odporným skutkom dotlačení inými. Ale i v takej situácii sa jednalo o vedomé konanie, na ktoré dali súhlas.

Písmo nám naproti tomu ukazuje, že Ježiš hlásal pokánie pre hriešnikov. Pokánie vyžaduje ľútosť a zmenu života. Ak je nejaké učenie biskupa, v prípade zotrvávania v ťažkom hriechu v rozpore s týmto učením Krista, jedná sa o bludy a falošné učenie.

AKO TOMU BOLO MEDZI PRVÝMI KRESŤANMI

V Didaché napísanej v roku 70 po Kristovi sa v 14. kapitole uvádza: ‚V deň Pána sa zhromaždite, lámte chlieb a vzdávajte vďaky; najskôr však vyznajte svoje hriechy, aby vaša obeta bola ČISTÁ. Nikto, kto má spor so svojim bratom, sa však nesmie pripojiť k vášmu zhromaždeniu, dokiaľ sa neuzmieri, aby vaša obeta nebola POŠKVRNENÁ. Pán totiž hovorí: „Lebo od východu slnka až po západ je veľké moje meno medzi národmi a na každom mieste budú obetovať, budú prinášať môjmu menu čistú obetu, lebo je veľké moje meno medzi národmi, hovorí Pán zástupov.“ (Mal 1,11)‘

SÚVISIACE VERŠE Z PÍSMA

Na záver ešte niekoľko súvisiacich veršov nachádzajúcich sa v Biblii.

Ďalej bolo povedané: „Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!“ No ja vám hovorím: „Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží. (Mt 5, 31)

Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ (Jn 5,14)

Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 11)

A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú. Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení. Ale keď sme súdení, Pán nás napráva, aby sme neboli odsúdení s týmto svetom. (1Kor 11, 26-32)

Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo: Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ty však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu. (2Tim 4,1-5)