Apologetika: Katolícka cirkev a odpustky

Utrpenie Božieho Syna má nesmiernu cenu, oveľa väčšiu, než bolo treba k náhrade trestu za hriechy všetkých ľudí. Ku Kristovým zásluhám sa pripájajú aj zásluhy svätých. Všetky tieto zásluhy sú nepreberným pokladom, ktorý patrí celej Cirkvi spoločne.

Správcami tohto pokladu sú pápež a biskupi. Môžu z neho prideľovať odpustky veriacim, aby nemuseli trpieť všetky zaslúžené dočasné tresty (na zemi či v očistci). Tú moc dostali od Krista slovami: „Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 18, 18). Ak môžu apoštoli hriešnikom odpúšťať hriechy a uchrániť ich pred peklom, tak určite môžu odpúšťať aj dočasné tresty.

Náuka o odpustkoch spočíva v učení o spoločenstve svätých, ktorá hovorí, že údy Kristovej Cirkvi na zemi, v nebi a očistci sú všetky údmi mystického Kristovho tela a navzájom si môžu pomáhať modlitbou a dobrými skutkami. Odpustky sú teda odpustením všetkých (odpustky plnomocné) alebo časti (neplnomocné) časných Božích trestov za hriechy (nie teda hriechov), ktoré ostávajú kajúcnikovi po hriechu už odpustenom.

Odpúšťa sa podľa rôzneho stupňa hriešnikovej kajúcnosti. Každý hriech je vinou a ako taký so sebou nesie trest. Pri dôstojnom prijatí sviatosti zmierenia zmýva Boh hriešnu vinu a večný trest, ktorý si hriešnik spôsobil ťažkým hriechom. Zostáva však zvyšok časných trestov za hriechy. Tu na svete ich môžeme odčiniť kajúcimi skutkami, ktoré si sami dobrovoľne ukladáme alebo trpezlivým znášaním utrpenia. Najľahším prostriedkom, ktorým sa zbavíme časných trestov, sú odpustky, i keď žiadny katolík nie je povinný ich získavať.

Sú od pradávna. V Písme nájdeme dosť príkladov, že Boh svojim služobníkom, ktorých hriechy boli odpustené, napriek tomu tieto hriechy postihuje časnými trestami. Mojžiš, Boží priateľ, nesmel za trest vstúpiť do zeme Kanán. Dieťa, ktoré Dávid splodil s Betsabe, mu zomrelo za trest aj keď prorok Náthan už kráľovi zvestoval, že mu je hriech odpustený.

Keď verejný kajúcnik konal pokánie zvlášť horlivo, keď sa za neho prihovárali mučeníci (2Kor 2, 10), keď predčasne umieral, keď nahradil dlhé pokánie kratším, ale obtiažnejším, napr. účasťou na križiackej výprave, keď zložil väčší obnos na vyslobodenie kresťanských zajatcov, na postavenie kostola, oltára, školy, nemocnice, pevnosti (proti lúpežným rytierom) a podobne, mal za to odpustené časné tresty. Odpustky mali teda význam sociálny i kultúrny. Dnes Cirkev udeľuje odpustky za konanie istých modlitieb, za návštevu posvätných miest a podobne.

Duchovné veci nemožno predávať. Niekedy sa však odpustky zneužívali k ukojeniu ľudského sebectva a chamtivosti. Vystúpenie niektorých kazateľov rozprávajúcich o odpustkoch budilo pohoršenie, pretože hľadeli viac na peniaze (napr. na stavbu chrámu Svätého Petra v Ríme) než na ľútosť a pokánie.

Tak tomu bolo napríklad v r. 1412, keď Ján XXIII. povolil plnomocné odpustky všetkým, ktorí boli ochotní podporovať svojou osobou či peniazmi jeho vojnové ťaženie. „Keď v bedni zvonia peniaze, duša skáče do neba“ – Týmito slovami mních Tetzel predával odpustky a prispel ku vzniku protestantizmu. To všetko kritizovali kazatelia už štvrť storočia pred Lutherom, napr. Berthold z Reznu.

Zneužitie odpustkov nás však neoprávňuje aby sme odsúdili odpustky vo všeobecnosti. Napokon keby odpustky neboli dobrou a užitočnou vecou, nebolo by proti nim zrejme povstalo toľko nepriateľov.

Pius V. (1566-1572) odstránil tzv. peňažné odpustky. A tridentský koncil (1545-1563) skoncoval so zneužívaním a dôkladne vyložil učenie o odpustkoch. Cirkev viaže svoj príhovor u Boha na určité vybrané úkony (modlitba, dobré skutky, zbožné cvičenia). Aby niekto mohol získať čiastočné odpustky, musí byť členom Cirkvi, byť v posväcujúcej milosti, mať úmysel získať odpustky a byť pod právomocou toho, kto odpustky udeľuje (môže ich udeľovať aj biskup).

Pre plnomocné odpustky, t. j. pre úplné odpustenie trestov, sa žiada, aby dotyčný nemal záľubu v žiadnom, ani ľahkom hriechu, aby pristúpil ku sviatosti zmierenia a eucharistii a pomodlil sa na úmysel Svätého Otca modlitbu pána a Anjel Pána alebo inú podobne dlhú modlitbu. Spoveď môže byť vykonaná v rozmedzí 14 dní okolo predpísaného úkonu. Jedna spoveď je postačujúca pre viacero odpustkov, ale plnomocný odpustok možno získať len raz za deň.

Čiastočné odpustky môžeme získať napríklad za strelné modlitby, keď sa s vierou a láskou dávame do služieb trpiacich či v duchu pokánia sa zriekame niečoho dovoleného a príjemného.

Odpustky sú prejavom materinskej lásky Cirkvi k nám a zároveň Božej veľkorysosti. Boh radšej vidí, keď odčiňujeme hriechy láskou a dobrými skutkami než bolestivými trestami.

Kto má odpustkový kríž, sošku, medajlón a vykoná predpísané skutky, získa úplné odpustky v určité dni v roku. Kto nosí škapuliar Panny Márie Karmelskej, stojí pod jej zvláštnou ochranou a ak s ním zomrie, smie dúfať, že mu Bohorodička vyprosí u Boha odpustenie hriechov a šťastnú hodinu smrti.

Nesmie sa však opovážlivo spoliehať na škapuliar ako na zázračný amulet, ani zotrvávať svojvoľne v hriechu. Musí sa vyvarovať hriechov a za spáchané robiť pokánie.

Je mnoho spôsobov získavania odpustkov jedným z ďalších je i čítanie Biblie aspoň štvrť hodiny denne. V poslednej dobe bolo odstránené počítanie odpustkov na dni a roky a je obmedzený i počet odpustkov. Odpustky sa dnes získavajú skôr za vrúcnosť modlitby než za množstvo obradov.

TIP na článok: Apologia.blogspot.com – Odpustky

K téme odpustkov a možnostiam ich získavania sa dajú nájsť bližšie informácie aj na tejto webstránke.
.