Dať či nedať dieťa do jaslí?
Popularizácia jaslí dnes v určitých kruhoch znovu rastie a spolu s ňou aj dávanie detí na celý deň do škôlky už v prvých rokoch života dieťaťa. Čo to so sebou prináša? Dať alebo nedať dieťa do jaslí?
Rodičia dávajú deti do jaslí niekedy z ekonomických dôvodov, inokedy preto, že im je doma na materskej pridlho alebo sa do popredia ich záujmu dostane kariéra. Tomuto trendu napomáha aj „sociálna“ politika štátu. Negatívnym je práve slabé ohodnotenie žien na materskej a celkové nastavenie systému tak, že ženy sú stále viac motivované dieťa odložiť do inštitúcie a zamerať sa radšej na svoju profesijnú realizáciu. Ochota nedať dieťa do jaslí však závisí do značnej miery od jej vzťahu k dieťaťu, od jej zásad, vedomostí a od jej obetavosti. Zamerajme sa teda na oblasť vedomostí. Čo o tejto problematike hovoria špecialisti, ktorí sa problematikou odkladania detí do jaslí zaoberali?
Doktor Oldřich Pšenička hovorí, že jednou z hlavných príčin stroskotávania rodinnej výchovy u nás je to, že ženy dlhé roky neplnili svoje materské poslanie. Utekali do zamestnania a deti zverovali cudzím ľuďom v jasliach a škôlkach. Ako rizikové faktory neuróz a porúch správania u detí sa ukazujú okrem iného tiež práve dochádzka dieťaťa do jaslí a denný pobyt v materskej škôlke dlhší ako sedem hodín.
Známy americký psychológ Dobson uvádza, že deti, ktoré trávia v predškolských zariadeniach viac ako 30 hodín týždenne, sú neprispôsobivejšie, agresívnejšie a náročnejšie. Častejšie sa zapájajú do bitiek, prejavujú krutosť a zákernosť, šikanujú iných, veľa hovoria a dožadujú sa okamžitého splnenia svojich požiadaviek. Negatívne je ovplyvnené aj ich fyzické zdravie.
Deti umiestňované do jaslí sa prejavujú v priemere zaostávaním a zhoršeným prospechom neskôr v škole. (Zdroj: University of Rochester Medical Center)
V knihe od Kocha a najznámejšieho českého psychológa Matějčeka – Psychologie a pedagogika dítěte, sa možno dočítať, že deti odtrhnuté od materskej osoby reagujú mrzutosťou, plačlivosťou, volajú po rodičovi, boja sa neznámych ľudí alebo odmietajú prítomnosť cudzích ľudí výbuchmi zlosti. Po čase sa tento stav môže vyvíjať smerom k zoslabnutiu záujmu o okolie, až k apatii. Takže to čo sa javí viacerým rodičom ako prejav osamostatňovania sa dieťaťa, môže byť výsledkom jeho emocionálneho strádania.
Tak ako u detí z detských domovov dochádza veľmi často k vzniku psychickej deprivácie z dôvodu neuspokojovania viacerých potrieb dieťaťa, tak u detí v rodinách môže podobne vzniknúť slabšia forma deprivácie označovaná ako subdeprivácia. Prejavuje sa psychickými a emocionálnymi problémami, problémami v správaní alebo určitým zaostávaním dieťaťa. Dlhší pobyt dieťaťa v útlom detstve v jasliach v kombinácii s chladnejším rodinným prostredím je živnou pôdou pre takéto ťažkosti.
Lekár Oldřich Pšenička prichádza k záveru, že jasle nie sú vo všeobecnosti pre deti prospešné. Materská škola, pokiaľ je v nej dieťa na zhruba pol dňa, môže byť vhodným doplnkom rodinnej výchovy v predškolskom veku dieťaťa.
Profesor Matějček hovorí: „Pokiaľ deti prežijú svoje detstvo šťastne, je väčšia nádej, že raz tiež pripravia šťastné detstvo svojim potomkom.“
Študoval na Trnavskej univerzite v Trnave, kde získal titul PhDr. a neskôr na Žilinskej univerzite, kde štúdium ukončil ako inžinier. Pracoval v oblasti sociálnoprávnej ochrany dieťaťa. Neskôr sa zameral na oblasť grafiky, filmovej tvorby a aplikovanej informatiky. Admin webu nebojtesa.tv venovaného prevažne hodnotným filmom, ale aj tvorca webstránky zdravysex.sk zameranej na výchovu k láske, manželstvu a rodičovstvu. Okrem iného autor dokumentárnej série Hrady srdca Európy, animovaného seriálu Koraland a RPG hry Draci a pútnici. Manžel, otec ôsmich detí, z toho troch rómskych. Človek so záujmom o vedu, politiku, film, prírodu a spoločenské hry.
