Krst babkinej kozy

Dosť absurdná predstava, nie? Alebo žeby na tom predsalen nebolo nič čudné? O čom je vlastne ten krst? Koza sa už možno teší. Len ešte chudera nevie, že príde o tú parádu v kostole.

Dnes sme si už akosi zvykli, že krstiť možno čokoľvek. Od nového typu odstraňovača chlpov v nose až po tú babkinu kozu. V španielskom parlamente by vám možno vysvetlili, že na takýto obrad by mali mať právo minimálne jedinci z rodu opíc. Poďme ale k veci.

K napísaniu tohto článku ma motivovalo, keď pred nejakým časom jeden veriaci kamarát spomínal, že by chcel krstiť nový šporák, na ktorý prispeje inému známemu pri jednom jeho výročí. Stretol som sa i s tým, že „farská mládež“ krstila nové CD jednej gospelovej skupiny z vedľajšej dediny. Kde je problém?

krst

Raz za čas možno natrafiť na výzvu biskupov, aby sa prestali krstiť rôzne CD nosiče, knihy a  rozličné iné veci. Krst je predsa sviatosť, ktorou sa človek stáva Božím dieťaťom. Zmluva medzi človekom a Bohom. To by malo byť dostatočným vysvetlením samo o sebe, prečo je nezmysel „krstiť“ veci alebo zvieratá. Je to zneuctenie sviatosti krstu.

Ak takúto výzvu od biskupov nechápu alebo ignorujú neveriaci, je to dané ich pomýleným postojom voči Cirkvi. Ak sa k výzve biskupov podobne stavajú praktizujúci katolíci, vypovedá to minimálne o zmätku v ich vnútri.

Ako kresťania by sme sa mali snažiť o zachovanie plnej dôstojnosti sviatosti krstu, ktorou nás Boh očisťuje od dedičného hriechu, a cez ktorú nás obdarúva mnohými milosťami. Nezachádzajme preto v tejto veci do absurdností, lebo pozornému oku diváka neujde ako komicky až trápne pôsobí kresťanská mládež krstiaca CD-čka.