Je v poriadku nedeľná návšteva reštaurácie alebo nákup v obchode?

V nedeľu, má byť možnosť pestovať rodinný, kultúrny, spoločenský a náboženský život.
Mnohí dokážu tieto aktivity konať bez zbytočného zaťažovania druhých ľudí neopodstatnenou nedeľnou prácou.

Sú tiež akcie a služby, ktoré sú organizované ako výnimočné spoločenské podujatia, ktoré nevyžadujú od vystupujúcich alebo obsluhujúcich takúto prácu pravidelne v nedeľu alebo sviatok.

Znamená však možnosť pestovať rodinný, kultúrny, spoločenský a náboženský život tiež to, že je v poriadku navštevovať v ktorúkoľvek nedeľu reštaurácie, kiná a iné služby?


V Katechizme Katolíckej cirkvi v bodoch 2184 až 2195 je táto problematika celkom dobre a rozumne zhrnutá.

Viacerí často opomínajú druhú stranu mince tejto problematiky (zvýraznená časť): „…aby všetci mali odpočinok a voľný čas, ktorý by im umožnil pestovať rodinný, kultúrny, spoločenský a náboženský život.“ (KKC, Trnava 1998: 2184)
Táto základná téza je podrobnejšie rozpracovaná v nasledovných bodoch Katechizmu:

===================

(KKC 2185)„Rodinné potreby alebo veľká spoločenská užitočnosť sú oprávnenými dôvodmi na ospravedlnenie od zachovania príkazu o nedeľnom odpočinku. Veriaci majú dbať na to, aby oprávnené ospravedlnenia neviedli k návykom, ktoré by škodili náboženstvu, rodinnému životu alebo zdraviu.“

Keď by človek prvú vetu vytrhol z kontextu a oddelil od nasledujúcej, dala by sa možno interpretovať aj tak, že je v poriadku, keď chodí rodina v nedeľu do pohostinstva. Sem sa dá však (bez nasledujúcej vety) vložiť skoro čokoľvek, aj chodenie rodiny v nedeľu do hypermarketu. Totiž dalo by sa tiež tvrdiť, že niektoré rodiny majú takú potrebu. Avšak pozor, druhá veta upozorňuje na nástrahy a nebezpečenstvá, aké ovocie to môže prinášať, ak sa to stane niečím pravidelným a zdôrazňuje či je tam oprávnenosť a opodstatnenosť takéhoto konania.

Vo výnimočných prípadoch možno azda pripúšťať aj opodstatnenosť návštevy pohostinstva alebo aj obchodu. Ale mali by byť skutočne opodstatnené.
Text hovorí o rodinných potrebách, ktorými môže byť, napríklad keď rodina nemá podmienky, aby mohla urobiť povedzme slávnosť krstu doma. Alebo, keď niekomu zhorí v rúre kurča na oslavu, tak zbehne v nedeľu kúpiť nové. Alebo, keď otec rodiny nemôže zohnať prácu, kde by nemusel pracovať v nedeľu.

Takýto prípad znamená, že osoba nerobí žiadny vážny prehrešok. Napriek tomu má svoj význam, keby obchody, reštaurácie atď. neboli v nedeľu otvorené. Niekedy sa „krízové situácie“ riešili tak, že sa zašlo za susedom a ten dal čo mal. Dnes už často ľudia nevedia ani ako sa ich susedia volajú, pretože plno vecí, ktoré si v minulosti navzájom zabezpečovali susedné alebo inak blízke rodiny bolo prenesené na plecia štátu a podobne. Je to v príliš mnohých prípadoch na škodu samotných ľudí.

Ako jedno z dobrých riešení je, keby obchody a služby fungovali v nedeľu a vo sviatok na striedačku ako to napríklad je aj v súčasnosti medzi lekárňami.

predavacka

===================

(KKC 2187) „Svätiť nedele a sviatky vyžaduje spoločné úsilie. Každý kresťan sa má vyhýbať tomu, aby bez potreby ukladal iným to, čo by im prekážalo zachovať deň Pána. Ak zvyklosti (šport, pohostinské služby atď.) a spoločenské povinnosti (verejné služby atď.) vyžadujú od niektorých ľudí nedeľnú prácu, každý si má zodpovedne vyhradiť dostatočný čas na zotavenie.“

Nemožno hádzať vyhradzovanie si času na nedeľný oddych iba na plecia tých čo sa nechávajú takto zamestnávať. Katechizmus hovorí niečo iné, spomína spoločné úsilie. Spoločné úsilie znamená i to, že nebudem podporovať svojimi nedeľnými návštevami nedeľnú prácu. Druhá veta to výstižne upresňuje. Tretiu vetu možno chápať tak, že sa týka tých, čo ich napríklad potreba uživenia rodiny donútila mať prácu, kde musia pracovať aj v nedeľu. Napriek tomu, sa majú snažiť zvyšný čas, keď sa im nedá celý deň, vyhradiť si na zotavenie, a nie na robotu okolo domu, keď sa vrátia v nedeľu z práce.

Sledujem, že aj mnohí kresťania majú v súčasnej dobe odlišný názor na svätenie nedele v porovnaní s oficiálnym pohľadom Katolíckej cirkvi. Riadia sa prvou vetou z bodu 2185 (ktorú tu v texte uvádzam ako prvú), ale druhú už nepraktizujú, nehovoriac o druhej vete z bodu 2187.

Tieto veci sa dajú pochopiť aj bez Katechizmu. Boh nám dal totiž svedomie a rozum. Stačí im načúvať a riadiť sa nimi. Chce to však aj primeranú dávku ohľaduplnosti voči druhým. Voči našim blížnym i Bohu.

Na záver ešte jeden príklad. Asi len máloktorý muž by bol rád, keby jeho manželka bola okolnosťami donútená, aby musela robiť v nedeľu povedzme v reštaurácii. Zamestnávateľ by odôvodňoval jej nedeľnú prácu tým, „že ľudia majú záujem o jeho služby aj v nedeľu. Keby nemali, tak by mali v nedeľu zatvorené a ona by mala voľno.“ A nejaký kresťan by sa pekne „po kresťansky“ netrápil s tým, že druhá rodina nemôže byť v nedeľu spolu, lebo on sa chce v tejto reštaurácii „kultúrne vyžiť a vyrelaxovať“.

Ako by ste vnímali takúto skúsenosť, keby to bol váš prípad? Tak, že ten kresťan nerobí nič zlé, alebo že robí dokonca niečo dobré, keď myslí len na seba, svoju rodinu a na kamarátov, s ktorými chce relaxovať a voči vašej žene a vašej rodine by sa staval ľahostajne? Skutočne to pôsobí na vás dojmom kresťanskej lásky a správneho postoja v tejto veci?