Chorvátsko a Ustašovci
Liberálni fašisti po vzore svojich najbližších príbuzných, komunistov a nacistov, radi ohýbajú históriu ako sa im to práve hodí. Jedna z tém, ktorou vo svojej naformátovanosti ideologickou agitkou radi obťažujú katolíkov, je téma Ustašovcov v Chorvátsku z obdobia druhej svetovej vojny. Pozrime sa na pár faktov, ktoré radi pri tejto téme ignorujú.
V roku 1941 nacistické Nemecko po porážke Juhoslávie zriadilo samostatný Chorvátsky štát pod diktatúrou Anteho Paveliča, obdivovateľa Mussoliniho ľavicového fašizmu. Ten stál v čele nacionalistickej organizácie Ustaša a plne sa podriaďoval Hitlerovi. Ostentatívne zdôrazňoval katolicizmus chorvátskeho národa ako znamenie odlišnosti od pravoslávnych Srbov. Primitívnym nacionalizmom sa žiaľ nechali strhnúť aj rôzni schizoidní katolíci. Netreba však zabúdať na fakt, že aj srbské oddiely sa dopúšťali beštiálnych zločinov voči chorvátskemu obyvateľstvu.
S Ustašovcami kolaboroval aj katolícky kňaz Filipovič-Majsterovič, ale bol to odpadlícky kňaz (čo už protikatolícka propaganda ignoruje), ktorý sa s Katolíckou cirkvou rozišiel ešte pred vojnou, pretože mu bola bližšia nacistická ideológia. Postoj hierarchie a Vatikánu bol jednoznačný. Niekoľko krát protestovali proti etnickým čistkám a zastávali sa Židov, Srbov, Rómov. Okrem iného chorvátski biskupi s kláštormi ukrývali Židov a Srbov, za čo prejavil po vojne vďačnosť aj vrchný rabín Zahrebu Miroslav Freiberger. Zároveň pod hrozbou cirkevných trestov zakazovali duchovným podieľať sa na ustašovských zločinoch.
Kardinál Stepinac vydal niekoľko pastierskych listov na obranu prenasledovaných. Ustašovskému besneniu padli za obeť aj stovky slovinských katolíckych kňazov, ktorí boli neraz sadisticky mučení kvôli tomu, že nepatrili k chorvátskemu etniku. Keby ustašovské masakre boli nábožensky motivované a ich páchatelia praktizujúcimi katolíkmi, tak by predsa v prvom rade nevztiahli ruku na katolíckych kňazov. Mimochodom, ustašovskému vyčíňaniu padli za obeť aj desiatky chorvátskych kňazov, ktorých zločinom bolo, že sa odmietali podieľať na vraždách Židov alebo pravoslávnych Srbov.
Čo sa týka Chorvátska a Ustašovcov, základný rozpor je už medzi katolíckou náukou a konaním týchto ľudí. V Chorvátsku je dodnes medzi mnohými rozšírená forma nacionalizmu, kde hlásenie sa ku katolicizmu je len súčasťou tejto varianty nacionalizmu. Jedná sa o ľudí, ktorých praktizovanie katolíckej viery je značne povrchné a nacionalistický prvok dominuje nad katolicizmom. Vo výsledku sú takíto ľudia žiaľ len karikatúra praktizujúceho katolíka. Podobne aj u nás napríklad okolo Republiky sa točí množstvo ľudí, pre ktorých je katolicizmus hlavne folklór a kľúčový je v ich smerovaní nacionalistický prvok.
