Krátky film: Komunizmus a nedostatok sortimentu. Fronty, šeď a prázdne regále

Za komunizmu bol nedostatok tovarov bežnou skúsenosťou. V tomto období ľudia v Československu masovo túžili žiť normálny život, ako žili ľudia v Rakúsku a túžili mať aspoň trochu z toho blahobytu čo mali Rakúšania.

Pritom pred komunizmom bolo Československo na tom hospodársky lepšie ako Rakúsko. Po 40-tich rokoch komunistického hospodárskeho rozvratu sme ekonomicky zaostávali za Rakúskom niekoľko desiatok rokov.

Komunisti rozkradli a zničili štátne hospodárstvo bezprecedentným spôsobom. Krátky film, ktorý je zostrihom dobových reportáží ukazuje smutno-veselú realitu spred roka 1989.

Trochu z histórie

Pri poukázaní na zlú hospodársku situáciu v období ČSSR, zvyknú obhajcovia komunistického režimu kontrovať argumentami o vysťahovalectve za prácou za prvej ČSR a falošnými tvrdeniami o Slovensku ako rýdzo poľnohospodárskej krajine, pred uchopením moci komunistami.

Vysťahovalectvo bolo síce fenoménom prvej Československej republiky, ale bolo to dianie, ktoré nastalo ešte na konci monarchie a trvalo hlavne v prvých rokoch existencie ČSR. Dôvodom bol rozmach priemyslu v USA a nábor robotníkov do tovární s perspektívou rýchlejšieho zárobku ako doma na Slovensku. Na konci monarchie zohrala svoje násilná maďarizácia. Než sa k moci dostali komunisti, Československo prešlo dlhú cestu k prosperite. V čase samostatného Slovenského štátu, bolo Slovensko územím, kde vládol relatívny pokoj a prosperita, na rozdiel od situácie v iných susedných európskych krajinách.

Mýtus o Slovensku ako o rýdzo poľnohospodárskej krajine živila nielen komunistická propaganda, ale i čechoslovakistická. V skutočnosti Slovensko prosperovalo už počas monarchie s rozvinutým hutníctvom, baníctvom, drevárstvom alebo chemickým priemyslom, kde bolo Slovensko dokonca lídrom. Významný rozmach slovenského priemyslu nastal počas Slovenského štátu cez Druhú svetovú vojnu.

Kostru chemického priemyslu tvorili závody ako Dynamitka v Bratislave, Komárne, Trenčíne, Apollo Bratislava, Menzel Bratislava, závod v Smoleniciach, závod Hungaria v Žiline, ťažba ropy v Haliči, výroba plastov v závode Gumon BA, Matador BA alebo výroba syntetických vlákien v Senici. Pred komunizmom existovala tiež rafinéria v Dubovej na Pohroní a podniky anorganickej chémie v Novákoch a Handlovej.

V období ČSR bol prítomný rozmach Baťových závodov, ktoré sa budovali na viacerých miestach na území Slovenska.

Obhajcovia komunistického hospodárskeho rozvratu radi operujú celými zoznamami závodov, za ktorými má stáť akýsi komunistický hospodársky zázrak. V skutočnosti za komunizmu nevzniklo príliš veľa nových podnikov. Spravidla už existovali. Komunisti robili neraz to, že existujúce firmy, ktoré ukradli a zoštátnili, následne premenovali alebo ich združili do jedného veľkého podniku.

Zoznam ďalších významných slovenských firiem, ktoré existovali už pred komunizmom a veľká časť z nich už za monarchie, pričom mohli niesť odlišný názov:

• Zlievárne Hronec
• Jata a Beti Michalovce
• Trikota Vrbové
• Makyta v Púchove
• Odevné závody v Prešove
• Zornica v Bánovciach nad Bebravou
• Textilné závody Slovenka
• Pletiarske podniky Svetrovka, Schindlerka, Erika, Ján Štubňa, textilný závod Ili v Nitre, Este v Bratislave, Supervenus v Trenčíne – všetko komunistami spojené do podniku Pleta
• Pletiarska výroba vo Svite pod vedením Baťu ako predchodca Tatrasvit
• Priemyselné spracovavanie vlny v Lučenci od roku 1868
• Pradiareň Tiberghien v Trenčíne, neskôr Merina
• Uhorská továreň na vlnený tovar, vojenské súkno a prikrývky Karol Löw v Žiline, neskôr Slovena
• Ľanárska továreň Karla Weina, neskôr Tatraľan
• Železiarske podniky Liptovský Hrádok, Malužiná, Ľubochňa
• V polovici deväťdesiatych rokov 19. storočia bolo v Liptovskom Mikuláši šesť kožiarskych fabrík: Kováč a Stodola, Juraj Lacko, Ján Pálka, Peter Hubka, bratia Žuffovci a filiálka viedenskej firmy Alfréd a Emil Polák, zriadená roku 1892
• V 60. rokoch 19. storočia vznikli prvé ľanárske továrne v Kežmarku, Spišskej Novej Vsi a Prešove
• Bavlnársky priemysel sa rozvinul až na prelome 19. a 20. storočia. Jeho podniky však patrili medzi najväčšie a najmodernejšie v celej habsburskej monarchii. Medzinárodný koncern Mautner začal roku 1894 výrobu v novom veľkozávode na bavlnenú priadzu a textílie v Ružomberku
• Najsilnejšie postavenie vo vlnárstve získal koncern Žilinskej súkennej továrne, ktorý v roku 1890 uviedol do prevádzky centrálny závod v Žiline a neskôr v rokoch 1904 a 1910 pobočné závody v Čadci a Rajci
• Dva ďalšie kľúčové bavlnárske podniky, Uhorská cvernová továreň a pradiareň bavlny Danubius, ovládaná anglickým kapitálom, spustili výrobu v rokoch 1902 a 1907
• Podnik firmy Klinger v Bratislave na výrobu celtoviny a iných výrobkov z juty, ľanu a ťavej srsti, založený roku 1889, ako aj prvý väčší pletiarsky závod v Banskej Štiavnici z roku 1894
• Cvernovka Bratislava na výrobu nití
• Skloobal Nemšová fungujúci od roku 1902 na výrobu sklenených obalov
• Na Slovensku sa dochovali archívne dokumenty z roku 1350 v Sklených Tepliciach, kde už vtedy pôsobila známa sklárska huta, ktorá neskôr zanikla. V minulých šiestich až siedmich storočiach zaznamenávame až okolo sto slovenských sklárskych hút od Ompitálu (Doľany na západnom Slovensku) až po Hervartov na východnom Slovensku. Slovensko totiž poskytovalo dostatok surovín potrebných na výrobu skla – dreva, kremeňa a vody, a k tomu sa pridružovala znalosť a zručnosť slovenských sklárov. K najstarším patrí sklárska huta v Utekáči (vznikla v roku 1787), významné sú aj Katarínska huta (1841) huty v Zlatne (1836), Málinci a Poltári, neskôr Lednické Rovne, až po Nemšovú (1901). Najmä vďaka doktorovi Leovi Valentinovi Pantočkovi zo Zlatnianskej sklárne, ktorý vynašiel metódy hyaloplastiky a výroby irisovaného skla v dúhových farbách, sa kolekcie slovenského skla objavili už v 19. storočí na svetových výstavách v Londýne, Paríži či vo Viedni, kde získali náležité ocenenia a obdiv
• SCP Ružomberok: V roku 1883 vznikol na ustanovujúcom valnom zhromaždení zakladateľov nový podnik pod názvom Ružomberský účastinný spolok – továrne na papierovú drevolátku. Továreň na výrobu lepenky a dreviny spustila výrobu v roku 1885
• 1905 – Založená továreň na drevolátku, lepenku a škatule, účastinárska spoločnosť Karol Dávid a syn, Brezno-Bujakovo
• 1918 – Harmanecká papiereň vyvážala tovar do 46 krajín sveta
• V roku 1904 bola založená účastinná spoločnosť Továreň na celulózu, ktorá mala základný kapitál 1 300 000 rakúskych korún. V marci 1905 začala prevádzku v lokalite na východnom okraji Žiliny. Žilinská celulózka vznikla ako slovenská firma s účasťou slovenského a českého kapitálu
• V roku 1817 bol chátrajúci hámor v Slavošovciach prestavaný na papierenský mlyn a odvtedy sa datuje história výroby papiera v tejto obci
• Brezovské železiarne – ich história sa začala v roku 1836, dnes Železiarne Podbrezová
• atď.

V českej časti Československa bola situácia obdobná. Komunisti pôvodným majiteľom ukradli všetko, čo tu v priemysle fungovalo ešte pred ich totalitným režimom.

Spolana (založená 1898), Spolchemie (založená 1856), Unipetrol (založený 1939), Zetor (1. Traktor v roku 1945), Avia (založená 1919), Tatra (založená 1850), Škoda (založená 1895), Zbrojovka Brno (založená 1918), Vítkovické železárny (založené 1828), Třinecké železárny (založené 1839), Zlín aircarft (založená 1934), Let Kunovice (založená 1936), Aero Vodochody (založená v roku 1919), ČKD (založená v roku 1854), ETA (založená v roku 1943), Budvar (založená v roku 1895), Staropramen (založená v roku 1869), Prazdroj (založená v roku 1859), Vítkovické železárny (založené v roku 1835), takmer všetky cukrovary založené v 19. storočí. atď. atď.