Dokument: Achillove päty evolúcie

V posledných rokoch veda vo viacerých oblastiach poukazuje zásadnými poznatkami na posun k indíciám v prospech stvorenia sveta Inteligentným Stvoriteľom.

  1. Veda nedokázala experimentálne potvrdiť možnosť samovoľného vzniku základných častíc pre vznik živého z neživého. Vedci neboli ani pri veľkej snahe schopní vytvoriť chemickú reakciu, kde by vznikali vhodné aminokyseliny pre vznik života. Nepodarilo sa vytvoriť potrebné ľavotočivé aminokyseliny bez pravotočivých, ktoré celú schému totálne likvidujú.
  2. RNA svet ako predchodca sveta s DNA nie je vedecky reálny.
  3. Veda nedokáže vysvetliť samovoľný vznik DNA, pretože tá potrebuje zložité enzýmy, pre ktorých vznik je potrebná už hotová DNA. Známe formy života vyžadujú pre svoju existenciu presné enzýmové katalyzátory.
  4. Veda nepozná prostredie, kde by mohli vznikať veľké zložité biomolekuly náhodnými chemickými reakciami. Veda potvrdila ich vznik jedine vo vysoko sofistikovaných bunkových biotovárňach.
  5. Z hľadiska matematickej vedy (teória pravdepodobnosti, teória informácie atď) nie je možný vznik života z neživých chemikálií a dosiahnutie známej rozmanitosti v prírode. Vek Zeme aj vek vesmíru je na to príliš krátky. Navyše kombinácie potrebné pre makroevolúciu možno z hľadiska kombinatoriky považovať za nemožné, aby v realite nastali.
  6. Veda v živej prírode pozoruje, že mutácie + selekcia spôsobujú úbytok genetickej informácie, čo pôsobí presne opačne a nie v prospech makroevolúcie. Genetický potenciál všeobecne v prírode degeneruje.
  7. Ešte pred pár rokmi popularizovali veriaci v makroevolúciu, informáciu, že drvivá väčšina DNA je odpadovou DNA, bez hlbšieho významu. Používali to ako jasný dôkaz v prospech slepej evolúcie a ako baranidlo proti inteligentnému dizajnu stvorenia. Veda dnes vie, že tvrdenie, že drvivá väčšina DNA je odpadová, bol jeden z najväčších pavedeckých trapasov.
  8. Fosílni zástupcovia väčšiny žijúcich živočíšnych kmeňov sa našli spoločne v tých istých vrstvách sedimentov a bez evolučných predkov.
  9. Časté nálezy mäkkých tkanív vo fosíliách popierajú evolučný časový rámec (t.j. milióny a miliardy rokov)
  10. Známe prúdy mladej lávy boli po vychladnutí datované na niekoľko miliónov rokov. Vek hornín sa veľmi často líši od veku v nich pochovaných fosílií. Poukazuje to na značnú nespoľahlivosť metód pre datovanie. Okrem toho sa zistilo, že polčasy rozpadu niektorých rádioizotopov sa v minulosti zo zatiaľ nedostatočne známych dôvodov menili.

Takýchto zásadných námietok je viac. Detailnejšie a ďalšie informácie nájdete v dokumentárnom filme Achillove päty evolúcie. Doplňujúce informácie k téme možno nájsť aj v sekcii venovanej kritike makroevolúcie v našom Dokumentárnom kanáli.