Apologetika: Všemohúci Boh a ako je možné, že stvoril svet, kde existuje utrpenie

Je ligitímne pýtať sa, že ak Boh je všemohúci, prečo nestvoril všetkých ľudí napríklad ako Panna Mária, aby boli bez hriechu a nespôsobovali si navzájom utrpenie.

Je dôležité si byť pri uvažovaní o týchto veciach vedomý toho, že nie všetko vieme, mnohé veci pochopíme až neskôr, možno vôbec alebo naše poznanie budeme korigovať. V podobnom duchu pristupujte aj k nasledujúcej úvahe.

V tomto svete hrá rolu skutočnosť, ktorú popísal Pascal, že Boh úmyselne pred nami skrýva určité pravdy. Parafrázujem: V tomto svete je dosť svetla pre tých, ktorí chcú veriť a žiť vo svetle, a dosť tmy, pre tých, ktorí chcú zostať v temnote.

Čo sa týka utrpenia, to má v tomto svete svoj veľký význam. Aj utrpenie „nevinných“ detí, ktoré v skutočnosti nie sú nevinné, a keď rozvinú časom svoj potenciál, ten bude zahŕňať aj rôzne zlé veci prameniace z našej náklonnosti k zlému, ktorá je realitou v tomto svete.

Na tému zmyslu utrpenia viedla rozhovory s Kristom kresťanská mystička Brigita Švédska. Pointou rozhovorov je, že v preklade do novodobého jazyka, útlak napríklad žien v Afrike, ich chráni pred privádzaním sa do takých ťažkých hriechov, ktorým holdujú ženy napríklad v Európe.

Ďalšou podstatnou vecou v tomto na prvý pohľad nedokonalom svete, ktorý je v skutočnosti súčasťou dokonalého Božieho plánu a stvorenstva, je skutočnosť, že tak ako Adam a Eva v raji, nám aj v nebi bude ponechaná slobodná vôľa.

Jednou zo zásadných vecí, ktorá nás bude v nebi chrániť pred fatálnou chybou, ktorú urobili Adam a Eva, bude naše poznanie histórie tohto sveta. V tomto svete máme totiž možnosť poznávať odpornosť sveta bez Boha, respektíve bez Jeho plnej prítomnosti. Tú zažijeme opäť až v nebi.

V nebi sa vďaka tomu nedáme oklamať diablom, že môže byť ešte niečo lepšie ako nám Boh ponúka. A s tým zrejme súvisí aj to, prečo nás Boh nestvoril všetkých ako Pannu Máriu.

Z ľudskej povahy obdarenej slobodnou vôľou by ľahko vyplynuli pochybnosti o Bohu. Ľudia by mohli namietnuť a pochybovať o Božej láske, o jej nezištnosti, že Boh by nás možno nemusel milovať, keby sme vážne zlyhali, hnusne ho zradili.

Boh v tomto svete nám preto ukazuje, že aj najväčší hriešnici, ktorí ubližujú jeho milovaným stvoreniam rôznymi spôsobmi, sú Ním milovaní a majú nádej na nekonečné Božie milosrdenstvo, pokiaľ svoje skutky úprimne oľutujú a budú sa snažiť o nápravu, teda budú konať pokánie.

Dokonca Boh veci zariadil tak, aby sme mohli zakúsiť, že ešte aj keď umučíme a ponížime Jeho Syna Ježiša Krista, aj tento skutok presahuje Božia Láska a Jeho Milosrdenstvo.

Keby nebolo vo svete utrpenie, zrada a hriech, tak by sme nemohli zažiť najväčší prejav Božej Lásky, ktorým je Božie Milosrdenstvo a odpustenie. V skutočnosti aj medzi ľuďmi je tým najkrajším a najsilnejším prejavom, ktorý môžeme zažiť – odpustenie a úprimné láskyplné uzmierenie. Bez dopustenia hriechu a utrpenia vo svete by sme to nemohli zažiť a mohli by sme oprávnene zapochybovať aj o skutočnom altruizme Božej Lásky.

Boh je všemohúci, zrejme mimo absurdností ako je stvorenie štvorcového kruhu alebo vynútenia milovať, keď človek nechce milovať.

Najväčším zlom v tomto svete nie je utrpenie, ale hriech, ktorý nás oberá o večný život v láske a šťastí.